Špeciálne zakladanie

Mikropilóta je štíhly základový prvok, ktorý prenáša osové zaťaženia (tlakové i ťahové) od stavebného objektu do hlbších a únosnejších vrstiev základovej pôdy. V podstate sa jedná o vŕtané pilóty priemeru do 300 mm, ktoré sú svojim koreňom votknuté do okolitej horniny injektážou. Použitie mikropilót je výhodné najmä v prípadoch zakladania objektov v stavebne obmedzených priestoroch, pri rekonštrukcii objektoch a úprave ich zakladania, pri podchytení súčasných základov objektov či pri zaistení razenia podzemných diel. Mikropilóta pozostáva z troch častí:

• hlavy, ktorá preberá zaťaženie od stabebnej konštrukcie,
• drieku, ktorý prechádza obyčajne neuńosnými vrstvami,
• koreňa, ktorý je injektovanám votknutý do okolitých hornín a odovzdáva jej zaťaženie od stavebného objektu.

Výstuž mikropilóty najčastejšie tvorí zostava z dielov oceľových trubiek. Ide o tzv. trubkové mikropilóty (76/10 mm, 89/16 mm, respektíve iných rozmerov), spojených skrutkovými spojovníkmi. Diely v koreňovej časti sú pre možnosť injektovania urobené s perforáciou, ktorá je prekrytá gumovými manžetami. Výstuž môže byť tvorená armokošom zhotoveným z prútov stavebnej ocele, napr. 3-5 ø32 mm (tzv. armokošové). Injektovanie koreňovej časti je v prípade oceľových rúrok realizované priamo cez tieto rúrky, v druhom prípade je armokoš vybavený klasickou manžetovou rúrkou z PVC s profilom 32/3,6 mm. Koreňová časť sa obyčajne injektuje vzostupným spôsobom pomocou dvojitého obturátora, umožňujúceho viacnásobné riadené injektovanie.

Hlava mikropilóty je obyčajne tvorená roznášacou doskou, ktorá bude neskôr trvalo zabudovaná do nadväzujúcej základovej konštrukcie. Mikropilóty prenášajúce tlakové zaťaženie majú roznášaciu dosku hlavy privarenú k vystužovacej rúrke, zatiaľ čo u mikropilót prenášajúcich ťahové zaťaženie je roznášacia doska s vystužovacou rúrkou spojená spojovníkom s vnútornou poistnou skrutkou.

Pre vypracovanie cenovej ponuky nás neváhajte kontaktovať.

Pilóty predstavujú jednu z najstarších metód hlbinného zakladania stavieb všetkých druhov a v súčasnej dobe aj metódu najrozšírenejšiu. Táto technológia zaujíma jednu z najvýznamnejších pozícií v technológiách zakladania dodávaných stavebnými firmami.

Pilóty sa delia v zásade na dve skupiny, a to podľa toho, či pri ich výrobe je potrebné zeminu odstrániť z priestoru, ktorý pilóta zaberá alebo dôjde rôznym spôsobom k roztlačeniu tejto zeminy do okolia budúcej pilóty. Najviac sa používajú pilóty vŕtané, ktoré sú hlavným a typickým predstaviteľom prvej skupiny pilót. Tvoria viac než 80 %-ný podiel všetkých pilót na našom trhu. Je to dané ich relatívne najväčšou univerzálnosťou, vzhľadom na geotechnické a geologické podmienky na našom území a takisto aj istú tradíciu a skúsenosti s veľkopriemerovým vŕtaním.

Podľa STN EN 1536:2003 sa za vŕtané pilóty považujú jednak prvky kruhové s priemerom 300 - 3000 mm bez obmedzenej dĺžky, jednak prvky nekruhové, tzv. lamely podzemných stien, ak sú betónované v jednom zábere a ak je ich prierezová plocha menšia než 10 m2. Vŕtané pilóty sa navrhujú predovšetkým ako hlbinné základy schopné prenášať sústredené osové zaťaženie (hlavne tlakové), ale tak isto aj zaťaženie priečne. Vzhľadom k ich veľkej únosnosti, dĺžky a votknutia do únosného podložia, sa veľmi často navrhujú ako osamelé, tvoriace priamo základy stĺpov hál a mostov. Ich hlavy možno zabezpečiť monolitickými vŕtanými pätkami s kalichmi pre priamu montáž prefabrikovaných železobetónových stĺpov, alebo spojovacou výstužou pre naviazanie stĺpov monolitických. V prípade mimoriadne veľkých zaťažení sa navrhujú v skupinách spojených v hlave železobetónovou pätkou, pásom či doskou.

Vrty pre pilóty sa robia väčšinou technológiou rotačného naberového vŕtania pomocou špeciálnych strojov, predovšetkým vrtných hrncov (šap), špirál a koruniek, výnimočne aj pomocou drapákového hĺbenia. V nestabilných zeminách sa vrty pažia, aby v celom priebehu inštalácie pilóty bola zaistená stabilita jej stien a dna. Pre paženie vrtov s priemerom do 1500 mm sa používajú oceľové spojovateľné pažnice, ktoré sa inštalujú buď priamo pomocou špeciálneho nástroja na vrtnej súprave, alebo pomocou tzv. dopažovacieho zariadenia, ktoré slúži ako k inštalácii, tak i k vyťahovaniu pažníc. Len k paženiu vrtov veľkých priemerov sa v súčasnosti využívajú ílové pažiace suspenzie.

Po dovŕtaní a vyčistení vrtu sa obyčajne vkladá armokoš. Potom nasleduje betonáž pilóty, ktorá sa v prípade suchých vrtov robí pomocou betónovacej (usmerňovacej) rúry s násypkou, ktorá usmerňuje prúd betónu do vrtu tak, aby nedošlo k jeho roztriedeniu. Vrty zvodnelé alebo pažené ílovou suspenziou sa betónujú tzv. metódou Contractor s použitím vodotesnej, rozpojovateľnej kolóny sypákových rúr. K betónovaniu sa používa betón triedy C16/20 až C25/30 s vysokým stupňom spracovateľnosti, ktorý je potrebný pre dokonalú betonáž pilóty.

Po zabetónovaní pilóty sa nesmie začať vŕtanie ďalšej pilóty v okolí s osovou vzdialenosťou menšou ako 5 m skôr ako o 24 hodín. Hĺbenie jednej pilóty má prebiehať nepretržite a vrt sa má zabetónovať v ten istý deň, v ktorom sa zhotovil. Preberanie vrtu sa má zahájiť najneskoršie 2 hodiny po skončení vŕtania. Pred betonážou, nie skôr než 1 hodinu pre osadením armokoša sa odvŕta sediment na dne vrtu a suspenzia sa premieša pomalým pohybom vrtného nástroja pri pomalej rotácii.

Niet pochyb, že vlastná studňa šetrí obsah vašej peňaženky. Samozrejme prvotne investície nie su zanedbateľne a cena celého diela závysi od hĺbky v akej sa prameň nachádza. Dôležite je vedieť na ake účely studňu chcete využívať. Správne nadimenzovanie, výber čerpadla, účel použitia, filtračný systém to všetko rozhoduje o prvotnej cene. Preto je dôležite aby ste nám dali potrebne informácie kde a ako chcete vašu studňu využívať, na základe týchto informácii sa pokúsime pripraviť pre vás tu najvyhodnejšiu ponuku.

Technologie vŕtania studní

Vrtané studne predstavujú najbežnejší spôsob tvorenia studní pre získanie zásoby vody (pitnej aj úžitkovej vody). Stunde sa vrtajú niekoľkými spôsobmi - nárazom, rotačne, jadrovo a rotačne-príklepovo. U domových studní sa nejčastejšie používa rotačne-príklepový systém vŕtania, ktorý je zároveň najlacnejší. Touto technológiou vrtania Vám studňu zhotovíme aj my.

Každému vŕtaniu predchádza určitý postup; Prehliadka terénu, zistenie podzemných zdrojov vody, preskúmanie podzemných sieti a samotna príprava pred vŕtaním. Vŕtanie je na každom mieste individuálny proces, ktorý sa rieši na mieste kvalifikovanými pracovníkmi a odborným dozorom. Každý vrt je zostorojený do podložia a ošetrený naperforovanou PVC rúrou obtiahnutou sieťovinou a obsypanou performačnou zmesou. Vŕtanie studní trvá v priemere dva dni v závislosti na zložení horniny.

Cena za 1m vŕtanej studne od 115€; v cene je obhliadka, zameranie studne, vŕtanie priemeru max. 300mm (podľa možnosti a geologického zloženia), zabudovanie certifikovanej rúry na pitne účely priemeru max. 200mm, filtračný obsyp fr. 4-8 mm. Pre vypracovanie cenovej ponuky nás neváhajte kontaktovať.

Ceny sú uvedene bez DPH.

Torkret - vrstva striekaná pod tlakom alebo striekaný betón používame pre sanovanie a spevňovanie rozličných povrchov. Prevažne sanujeme stavebné jamy, svahy, mostné objekty, klenby, obnažené betónové plochy. Výhodou striekaného betónu - hotovej zmesi, je veľmi rýchly nábeh pevnosti.

Pre sanovanie využívame suchý proces - používa sa mechanický podávač, torkret, (zmes vopred pripravená), ktorá sa pomocou stlačeného vzduchu prepravuje hadicami do trysky, ktorá je vybavená vodným prstencom, v tryske sa zmes zmieša (aktivuje) a následne je pod tlakom striekaná na požadovanú plochu a hrúbku.

Pre vypracovanie cenovej ponuky nás neváhajte kontaktovať.

Jadrové vŕtanie je vykružovanie muriva alebo železobetónu diamantovými segmentami uloženými na kruznici v korunke. Pri vŕtaní vzniká vývrt/jadro, ktoré je odpadom po odvŕtaní požadovaného otvoru. Pri takomto spôsobe vŕtania dosahujeme presne požadovaný otvor bez vibrácií, čo priaznivo vplýva na celú stavbu a jej okolie. Jadrovým vŕtaním Vám ušetríme čas.

Jadrové vŕtanie je rýchly proces aj pri vŕtaní otvorov do železobetónu, kde nie je možné používať bežné vrtáky kvôli použitým železným výstužiam (armatúre). Vyvŕtaný otvor je čistý, hladký, presný bez potreby ďalších úprav. Samotný proces vŕtania nenarúša vibráciami okolité steny (žiadne praskliny) ani nadmerným hlukom (oproti sekacím kladivám).

Diamantová vŕtacia technika - jadrové vŕtanie prináša mnoho výhod, ktoré zjednodušujú realizáciu technologických otvorov, prestavieb alebo demolácií:

• hladký, presný a čistý rez,
• minimálny odoberaný materiál,
• nulové otrasy a vibrácie,
• nízka hlučnosť a prašnosť (chladiacu vodu je možné odsávať),
• realizujeme otvory v rozmedzí od 14 mm do 500mm

Radi vám vypracujeme cenovú ponuku na mieru, stačí nás kontaktovať.

Použiváme profi náradie:

Záporové paženie (tzv. Berlínske) je ďalším technologickým postupom, ktorým sa spoločnosť GEOVRT s.r.o. v rámci svojich činností zaoberá. Záporové paženie patrí medzi Statické zabezpečenie stavebných jám a výkopov. Okrem záporového paženia sa na zabezpečenie jám používa paženie, pilótové steny, striekaný betón - Torkrét a iné.

Je metóda paženia stien stavebných jám, ktoré sa nachádzajú nad hladinou podzemnej vody. Skladá sa zo zápor, pažiny (trám používaný na výdrevu) a prípadne kotiev, ktoré vedú skrz oceľové trámy po celej dĺžke. Zápory môžu byť z valcovaných oceľových profilov, tie sa do zeme osádzajú do už pripravených dier alebo sa môžu zabaraniť. Osádzané sú pod úroveň budúcej stavebnej jamy. Na zápory sa najčastejšie používajú profili valcovanej ocele tvaru I, 2xU (zvarene dokopy) alebo profily HEB. Presné rozmery ako sú hĺbka vrtu, dĺžka oceľových profilov a betónu na fixáciu, určuje statik.

Pažiny/výdreva je výplň medzi záporami, ta vytvára akúsi stenu, ktorá odoláva zemnému tlaku. Výdreva je obvykle z dreva - guľatín alebo hranolov, môžu sa však použiť aj  oceľové pažiny. Aby sa výdreva nehýbala a držala na mieste tak sa používajú kliny, ktorými sa zaručuje plný kontakt s paženou zeminou. Priestor, ktorý vznikne medzi vydrevou a stenou výkopu musí byť zasýpany vhodným materiálom (aby bol kontakt medzi výdrevou a stenou výkopu).

Pri tomto technologickom postupe sa postupuje vopred určenými krokmi. Zameranie a vytýčenie bodov pre vyvŕtanie dier a osadenie zápor. Následne sa odkope po prvú kotevnú úroveň a osadí sa výdreva. Pokiaľ to je navrhnuté tak sa kotvy predopnú a môže sa odkopávať nižšie až po navrhnutý spodok stavebnej jamy.

Nevyhnutná súčasť zakladania každej stavby je prieskum. Naša spoločnosť ponúka Inžinierskogeologický prieskum pre každú stavbu, či už to je rodinný dom, polyfunkčná budova, nová komunikácia alebo overenie zosuvu. Prečo vám pukajú v dome omietky alebo vznikajú trhliny sa dá upresniť geologickým prieskumom.

Na zistenie inžiniersko-geologických pomerov stavieb/stavenísk teba vykonať sondy (exteriérové vrty, odber vzoriek zemín a hornín). Po sondáži sa zistí zloženie zemín a podzemnej vody, ktoré sa následne vyhodnotia laboratórnou analýzou a získane výsledky sa spracujú v záverečnej správe IGP. Tento prieskum nie je zákonom predpísaný no po jeho vykonaní vie statik lepšie a presnejšie určiť postup pri riešení založenia stavby (základu, pilierov, sanovania)
 

Inžinierskogeologickým prieskumom sa

1. skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické pomery vybraného územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby
2. zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby
3. spracuvajú geologické podklady na účely územného spracovania
4. zisťujú podmienky stabilityúzemia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie územia

Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa

1. v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie,
2. v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracuvajú podklady na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb, a na zosuvných územiach pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie stavility územia náchylného na zosúvanie
3. v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby a účinku jej prevádzky s ohľadom na konkréetne geologické podmienky a na jej vplyv na životné prostredie.

Pre vypracovanie cenovej ponuky nás kontaktujte

Použité zdroje:
Zbierka zákonov č. 51/2008 Čiastka 20 §6

Trysková injektáž je moderná, rýchla a efektívna metóda pri vytváraní špeciálnych základových prvkov v zeminách. Podstatou je injektovanie vo vrte do okolitej zeminy, ktorá sa robí pod vysokým tlakom, 30 - 55 MPa s použitím cementových a ílovitocementových zmesí.

Lúč injekčnej zmesi prúdiaci cez trysky rozpája horninu na jednotlivé úlomky alebo jednotlivé zrná, pričom dochádza k ich vzájomnému miešaniu a po zatuhnutí na vytvorenie požadovaných prvkov (stĺp, lamela či ich kombinácie) a požadovanému zlepšenie vlastností injektovaného prostredia.

Po vyhĺbení vrtu na projektovanú hĺbku sa do trysiek nad vrtným nástrojom čerpá pod vysokým tlakom cementová zmes, ktorej lúč po priechode tryskou pri metoděM1 (jednofázové) reže a premiešava zeminu do vzdálenosti40-140 cm alebo pri metóde M2 ​​(dvojfázové vzduchové), kedy je lúč cementové zmesi navyše usmernený koaxiálnym prúdom stlačeného vzduchu, do vzdialenosti 120-220 cm. Ak sa injekčné sútyčie otáča, vzniká základový prvok - stĺp - čo býva najčastejšie využitie tejto technológie. Ak sa pri vyťahovaní injekčnej sútyčia neotáča, vzniká rovinný podzemné prvek- segment alebo stena. Pevnosti vytvorených prvkov sa podľa druhu zeminy pohybujú od 0,5 do 15 MPa, koeficient filtrácie jav rozmedzie k = 10-8 až 10-9 ms-1.

Detailný pohľad na monitor injekčnej kolóny, používaný pri metóde M2Podchycení základových pätiek existujúceho objektu stĺpy z tryskové injektáže, rekonštrukcia a dostavba Slovanského domu v PrazePrincip technológie tryskovej injektáže metódou M1 a M2Princip technológie tryskové injektáže metódou M1 a M2 1a) injekčná zmes 1b) stlačený vzduch 1c ) vyplavený materiál 1d) lúč injekčnej zmesi 1e) lúč injekčnej zmesi a stlačeného vzduchu 1f) proinjektovaný stĺp zeminy Grafické znázornenie využiteľnosti klasických injektážou a injektáže tryskové v závislosti od typu injektované zeminy Grafické znázornenie využiteľnosti klasických injektážou a injektáže tryskové v závislosti od typu injektovanej zeminy Technologický postup vykonávania tryskové injektáže 3a) Realizácia stredne profilového vrtu pre tryskovú injektáž Vrtná súprava vyhĺbi vrt na pätu budúceho stĺpe tryskové injektáže. Vrtné a injekčné sútyčia je opatrené vrtným nástrojom a monitorom. 3b) Realizácia stĺpu tryskové injektáže Prechod z vrtného režimu na tryskanie sa vykoná presmerovaním injekčnej zmesi z výplachového režimu na injekčnej tak, že sa do vrtné kolóny vhodí oceľová guľôčka, ktorá uzavrie vtok na vrtného otvory a zmes začne prúdiť do monitora vybaveného tryskami. Vrtná súprava je vybavená cyklovacím a monitorovacím systémom, ktorý udržuje a kontroluje parametre nastaveného injekčného tlaku zmesi pri metóde M1 (jednofázové), parametre tlaku vzduchu pri metóde M2 ​​(dvojfázové vzduchové), dávkovanie injekčnej zmesi, rýchlosť otáčania a postupné vyťahovanie monitora. 3c) Dokončovanie stĺpu tryskové injektáže Automatizovaný postup vysokotlakového tryskanie je zastavený pri dosiahnutí hornej projektovanej úrovne injekčného stĺpa. Vrtná súprava sa potom prestaví na nový vrt a popísaný technologický postup sa opakuje. Technologický postup vykonávania tryskové injektáže

Podchytenie základov existujúceho objektu stĺpy tryskovej injektáže

Zapaženie výkopu stavebnej jamy kotvenú stenou z tryskové injektáže popri zabezpečení susedného objektu

Podchytenie základov existujúceho objektu stĺpy tryskovej injektáže

Zapaženie výkopu stavebnej jamy kotvenú stenou z tryskové injektáže popri zabezpečení susedného objektu

Realizácia clony z tryskovej injektáže pre zabezpečenie ochrany existujúcich budov pri hĺbení pražských kolektorůDotěsnění stavebné záchytky zo štetovníc clonou z tryskové injektáže, oprava pilierov č. 8 a 9 Karlovho mosta v PrazeRozepření hlbokých podzemných stien rozmerným blokom z tryskové injektáže; Technologické centrum Královopolských tunelov, BrnoZaložení novostavby výškové budovy na pilieroch z tryskové injektážeTěsnění dna stavebné nádržky pre mostné pilier doskou z tryskové injektáže; most Apollo, Bratislava
Zaistenie razby podzemného diela celistvú obálkou zo stĺpov tryskovej injektáže pod hladinou podzemnej vody

Vytváranie tesniace clony zo stĺpov tryskovej injektáže

Zaistenie razby podzemného diela celistvú obálkou zo stĺpov tryskovej injektáže pod hladinou podzemnej vody

Vytváranie tesniace clony zo stĺpov tryskovej injektáže

Varianty použitia stĺpov tryskovej injektáže
8a) stĺp z tryskové injektáže
8b) pole zo stĺpov tryskovej injektáže
8c) stena z tryskovej injektáže
8d) zdvojená stena z tryskovej injektáže
8e) doska z tryskové injektáže

Varianty použitia stĺpov tryskovej injektáže Implementácia sanačné obálky z tryskové injektáže, zaisťujúce razbu po jednotlivých úsekoch; kolektor Centrum I. A, PrahaTrysková injektáž sa pre svoje špecifické vlastnosti uplatňuje v širokej škále horninového prostredia (od mäkkých kašovitých a jemnozrnných zemín až po štrky). Veľmi výhodné je jej využitie pre zatraktívnení základov stavieb (zmena zaťaženie v dôsledku rekonštrukcie objektu, výkopy tesne pri základov), pre budovanie nepriepustných stien zabraňujúcich šíreniu znečistenia (viď. Životné prostredie- ochrana pôd a vôd, Podzemné steny), pre vytváranie obálok razených podzemných objektov, pre paženie stien stavebných jám v stiesnených priestoroch, paženie šácht, prerušenie šmykových plôch zosuvov,

Tepelné čerpadlá zem-voda môžu čerpať teplo obsiahnuté v pôde dvoma spôsobmi.

Plošný zemný kolktor

Myslí sa tým potrubie uložené horizontálnym spôsobom a to v hĺbke cca 1-1,5 m. Plošný zemný kolektor predstavuje nadrozmerný solárny kolektor, ktorý je akumulovaný teplom zo slnečnej energie priamo v pôde. Nie vždy je ale možné takýto kolektor vybudovať, obvykle potrebuje veľkú plochu na zabudovanie.

Hlbinný vrt

Tepelné čerpadlá systému zem-voda môžu odoberať energiu aj z geotermálneho hlbinného vrtu, je to najúčinnejší spôsob získavania energie tepelnými čerpadlami. Počet vrtov a hĺbka sa prepočítava individuálne, zvyčajne to určí projektant. Takéto vrty sú výhodou ako v zimnom tak aj v letom období (pasívne chladenie objektu). Hlbinný vrt má konštantnú teplotu a hĺbku až 120 m. Vyžaduje minimum priestoru, hlbinný vrt je možno previesť aj na najmenších parcelách. Nevýhodou je jeho vyššia zriaďovacia cena.